Lifelong Learning Programme

This project has been funded with support from the European Commission.
This material reflects the views only of the author, and the Commission cannot be held responsible for any use which may be made of the information contained therein

Also available in:

Experiences

Training > Experiences

Personal Experience

back to the list

Ja viem lepšie čo je pre teba dobré

Eva Majdová
Language: Slovak
Country: Slovakia
Typology: health care professionals
Text:
Pavol má 89 rokov, je na dôchodku. Celý svoj život pracoval vo svojom obchode s látkami, textil a všetko čo s ním súviselo bol jeho vášňou. Jeho družka Helena pracovala roky ako jeho zamestnankyňa a tak ich spoločný svet bol doma aj v práci. Pavol má po náhlej cievnej mozgovej príhode sťaženú chôdzu, a mierne sťažené hltanie a reč. Pohyb mu ešte komplikuje rozvíjajúci sa morbus Parkinsnon a kvôli ochoreniu močových ciest má permanentný katéter. Duševne je však celkom svieži rovnako ako Helena. Toto vytvára medzi oboma partnermi napätia, lebo táto situácia umožňuje Helene aby určovala, čo sa bude jesť, čo si má Pavol obliecť, v akom počasí môže ísť na svoju obľúbenú každodennú prechádzku po okolí, bez jej pomoci to totiž nedokáže a hrozí mu zranenie kôli strate rovnováhy. Sestra prichádza do domácnosti denne ráno na hodinu a trištvrte. Pomôže Pavlovi vstať z postele, umyť sa, obliecť sa, zacvičí si s ním jednoduché cvičenia pre zachovanie pohyblivosti a tréning rovnováhy. Všetko čo Pavol zvládne robí sám, od rozhodne s čím mu pomôže sestra. Pokiaľ to počasie dovolí absolvujú spolu hodinovú prechádzku po okolí, počas ktorej Pavol rád trénuje aj chôdzu po schodoch. Počas celej starostlivosti sa rozprávajú o všetkých témach čo Pavla zaujímajú. Podľa toho čo je nové, Pavol sa stále zaujíma o textilné veľtrhy, nové stroje a hovorí, že keby vládal veľmi rád by ešte stále stál celý deň vo svojom obchode. Občas mu je ľúto, že sa nikdy neodhodlal mať deti. Počas vojny a po nej si zažil svoje, má staré omrzliny na ušiach. Doba bola veľmi ťažká a v ňom pretrvával strach, že nedokáže uživiť rodinu a tak prešiel čas a deti nemá. Chýbajú mu aj hory, do ktorých rád chodil na túry a tak sa aspoň počas prechádzky rád pozerá na okolité kopčeky aj ked oproti horám, ktoré miluje sú malé. Sestra sa zaujíma o Pavlov duševný svet, nechá si vysvetliť veci, v ktorých je Pavol doma a ona im nerozumie, vedú rovnocenné a zábavné rozhovory, vyvinuli medzi sebou zvláštny druh humoru. Napríklad keď sestra vidí, že Pavol nevládze kráčať aj rozprávať zároveň, zdvorile ho požiada, či by si nemohli kôli nej na chvíľu sadnúť, pretože inak ju on skúsený horal uštve a ona odpadne. Pavol sa pobaví, posadia sa a on okomentuje, že sestra by mala robiť niečo so svojou kondičkou inak ju on bude musieť domov niesť, obaja sa srdečne zasmejú, a Pavol si oddýchne bez pocitu menejcennosti. Takto vzniká medzi nimi koalícia, ktorá pomáha Pavlovi zachovávať si sebaúctu aj keď jeho telo mu to už výrazne komplikuje. Sestra tiež z času na čas zasiahne do komunikácie oboch seniorov a mierne s humorom upozorní Helenu, že Pavol je síce znevýhodnený v pohybe, ale rozhodovať o sebe môže a dokáže. Umožní tak Helene, aby vyjadrila všetky svoje obavy a napätie z toho, že už nebude vládať sa o Pavla starať ak by sa mu ešte zhoršil stav a preto ho neustále usmerňuje. Sestra ubezpečí oboch, že vždy budú môcť rátať so zvýšenou profesionálnou podporou ak to bude potrebné. OBJECTIVES: Zmierniť pocit odkázanosti a bezmocnosti, odľahčiť obom seniorom v činnostiach, ktoré sú pre nich príliš zaťažujúce, kanalizovať a deeskalovať priebežne napätie, ktoré vzniká. Dať priestor témam, ktoré sú pre Pavla zdrojom a udržiavajú ho duševne fit. MEANS AND STRATEGY:Poskytnutie spoločnosti, prejavenie záujmu a vzťahu, motivačný, navádzajúci a úľavu prinášajúci rozhovor, podpora pri sebaobslužných činnostiach, tréning koordinácie a stability jednoduchými asistovanými cvičeniami. Humor a vytvorenie priestoru pre vyjadrenie zaťažujúcich pocitov. CONCLUSIONS: Klient potrebuje spoločnosť aj mimo svojej družky, podporu pre rozlíšenie čo zvládne fyzicky sám a v čom sa má vyrovnať s prijatím pomoci bez toho, aby sa musel stať bezmocným a nesvojprávnym. Obaja sa učia chápať stratégie zvládania napätie z toho, že sa zvyšuje odkázanosť jedného na druhého a aj na profesionálnej pomoci a hľadajú zdroje pre zachovanie sebaúcty a dobrého pocitu zo života v telesne zmenených podmienkach


Your comments are welcome.
Fill the form and click "Send message".

PASSWORD (*required)

NAME (*required)

COUNTRY (*required)

TYPOLOGY (*required)

Message