Lifelong Learning Programme

This project has been funded with support from the European Commission.
This material reflects the views only of the author, and the Commission cannot be held responsible for any use which may be made of the information contained therein

Also available in:

Experiences

Training > Experiences

Personal Experience

back to the list

Cukor nie je len v cukríkoch

Marcela Hromková
Language: Slovak
Country: Slovakia
Typology: health care professionals
Text:
Pani Jana má 72 rokov, je na dôchodku, žije sama v domčeku, má psíka aj mačku s ktorými si veľmi rozumie a robia jej spoločnosť. Jana sa s nimi rada mazná. Manžel zomrel pred 12 rokmi a jej dve dcéry žijú so svojimi rodinami v nedalekých obciach. Mamu chodia pravidelne navštevovať, ako im to dovoľuje ich rodinný a pracovný život. Už niekoľko rokov vie Jana, že má cukrovku a brala na ňu lieky. Jana rada chodila na rozličné aktivity vo svojej obci, kde sa stretávala s rovesníkmi. Chodili na prechádzky a výlety po okolí, rada si užívala, že jej telo celkom dobre slúži a má kopu voľného času. Tiež ju veľmi tešili návštevy rodiny aj priateľov a vždy sa snažila prichystať všelijaké dobroty pre svojich blízkych. Občas keď išla na kontrolu, lekárka ju upozornila, že jej hodnoty cukru sú neúnosne vysoké, najmä ak to bolo po víkende spríjemnenom dobrotami, strávenom s rodinou, alebo po oslavách s kamarátkami na ktorých jej priateľka Danka, hostila všetkých svojim vynikajúcim domácim višňovým likérom. Človek sa po ňom smial, bol úžasne voňavý a sladký. Keď Jana občas poznamenala, že ona by ho piť nemala, kamošky jej svorne tvrdili, že to je predsa z ovocia a tak tá troška iste neškodí zdraviu. Niekedy ked sa Jana zabrala do práce okolo svojich obľúbených kvetín v záhradke a v domčeku dokázala stráviť pri tom celé hodiny. Nejedla, nepila, len obstrihávala, okopávala, polievala svoju pýchu, jej rastlinky každý obdivoval. Dobre jej padli pochvaly, jej známy obdivovali, koľko toho ešte vo svojom veku zvládne zastať a jej ušiel čas. Iba niekedy ráno po zobudení jej už po pár krokoch na záchod a do kuchyne prišlo veľmi zle, zalial ju studený pot a bolo jej na odpadnutie. Nevedela z čoho to je a tak si myslela, že v jej vek už človek musí rátať so všeličím, nebola zvyknutá sa v živote sťažovať veci brala, tak ako prichádzali. Aj ked jej priskoro umrel manžel prekonala smútok, neľutovala sa a žila ďalej. A tak o tom nepovedala ani doktorke, veď to vždy akosi samé prešlo. Pri jednej z kontrol sa Janina lekárka rozhodla, že musí zmeniť liečbu z tabletiek na inzulín. Z 15 minut rýchlo povedala Jane to najdôležitejšie predpísala jej inzulín. Ked objednaný prístroj na meranie cukru a inzulínové pero dostala Jana so sebou domov ešte nevedela čo si počať. Lekárka jej tiež pribalila brožúrku o diabetickej strave a v krátkosti prízvukovala, že si musí dávať pozor na to čo zje. jJana sedela doma bezradne sa dívajúc na to všetko a mala taký čudný pocit, že veľmi nevie čo teraz. Tak zavolala svoju dcéru a zverila sa jej so svojim problémom. Dcéra jej sľúbila, že sa bude informovať akoby sa takáto situácia dala riešiť. Na internete našla možnosť objednať si odbornú ošetrovateľskú pomoc do domácnosti a dohodla návštevu sestry. Sestra pri odbere anamnézy zistila, že Jana je čiperná, rozumná plne orientovaná, ale novou situáciou veľmi zneistená. Priveľa nových a zložitých informácií si nevie usporiadať a nevie si predstaviť, že si bude sama musieť pichať injekcie a merať cukor, tým, že sa pichne do prsta. Sestra jej navrhla teda plán ošetrovania, v ktorom bude prichádzať za Janou domov denne ráno a večer na pol hodinku. Ráno jej pomôže zmerať hladinu cukru, presne do tabuľky jej napíše pri akej nameranej hodnote si má aké množstvo inzulínu podľa ordinácie lekárky pichnúť a zároveň jej bude pomáhať zvoliť si správnu kombináciu stravy, aby dodržala predpísané chlebové jednotky a pritom nebola hladná. Večer si spolu prejdú stravovací a pitný režim sestra jej pichne inzulín. Postupne keď si Jana zvykla na injekcie a kontrolu cukru, vedela sa lepšie orientovať v správnej voľbe stravy, vedela koľko tekutín za deň vypila, sestra jej vysvetlila postup a opakovane ju sprevádzala pri nácviku samostatnej kontroly cukru a aplikácii inzulínu pomocou pera. Toto obdobie nácviku zmenilo Janin životný štýl, bála sa venovať svojim predchádzajúcim aktivitám a odchádzať z domu. Sestra s ňou viedla počas krátkych ranných a večerných návštev opakované objasňujúce rozhovory a podporovala ju k návratu k pôvodným aktivitám. Jana sa postupne odvážila vziať si so sebou svoje jedlo aj diabetické pomôcky a znova začať žiť svoj život. Obdobie nastavenia režimových opatrení trvalo bez mála 2 mesiace ked sestra s Janou ukončila spoluprácu, Jana znova žila svoj aktívny čiperný život a dokázala správne dodržiavať životosprávu aj brať inzulín samostatne. OBJECTIVES: Zaviesť správny stravovací a pitný režim, priviesť Janu k uvedomelému prístupu k stravovaniu. Nastaviť vhodný režim aktivít a zvládnuť samostatne a bezpečne inzulínovú liečbu. MEANS AND STRATEGY:Sestra učí Janu rozlišovať potraviny. Rátať a vediet odhadnúť množstvo povolených chlebových jednotiek v povolených porciách. Obsluhovať prístroj na meranie cukru a inzulínové pero. Objasnila Jane podstatu ochorenia aj adekvátne stratégie na jeho zvládnutie v každodennosti. Podporuje a motivuje Janu nevzdať sa svojho aktívneho života, ale prispôsobiť ho ochoreniu. Jana sa učí rozoznávať signály svojho tela súvisiace so zmenami hladiny cukru v krvi. Učí sa tiež pri neistote radšej zmerať hodnotu cukru, aby predišla nepríjemným prevkapeniam.


Your comments are welcome.
Fill the form and click "Send message".

PASSWORD (*required)

NAME (*required)

COUNTRY (*required)

TYPOLOGY (*required)

Message