Lifelong Learning Programme

This project has been funded with support from the European Commission.
This material reflects the views only of the author, and the Commission cannot be held responsible for any use which may be made of the information contained therein

Also available in:

Experiences

Training > Experiences

Personal Experience

back to the list

Mňa porazí ... porazilo ma?

Olga Mištecká
Language: Slovak
Country: Slovakia
Typology: health care professionals
Text:
Pán Adam leží v nemocnici a nechápe čo sa stalo. Včera ráno sa zobudil vedľa svojej manželky, ako vždy vstal, išiel do kúpelne, chodilo sa mu však zle, strácal rovnováhu, zadíval sa do zrkadla a nespoznával svoju tvár. Chcel zavolať na manželku, ale nemohol vydať slovo. Jeho vnútorný hlas už kričal, pod sem niečo sa stalo..., ale z úst mu nevychádzal hlas. Vrátil sa, sadol si na postel a čakal. Keď sa manželka zobudila do práce a Adam nereagoval na jej letmý ranný bozk ani na otázku čo sa deje, všimla si, že niečo nie je v poriadku. Pán Adam má 49 rokov, pracuje ako profesionálny vodič v medzinárodnej doprave, žije so svojou ženou, deti nemajú. Vstáva pravidelne do práce, žije aktívny život so ženou a s priateľmi, vo svojej rodnej krajine si stavia dom a buduje záhradku, ako plán na dovolenky a neskôr na dôchodok. Kedže v rodnej krajine žijú jeho traja súrodenci s rodinami a ešte aj rodičia. Adam sa narodil v inej krajine než žije takže jeho materinský jazyk používa len keď sa vráti domov na dovolenku. Jazyk krajiny, v ktorej žije ovláda dobre a používal ho už 13 rokov denne. Jeho žena hovorí oboma jazykmi. Teraz mu však nerozumie. Keď sa snaží niečo povedať počuje ako z neho plynú len nezmyselné zhluky hlások, slovný šalát.čím viac sa snaží tým je viac nesvoj. Adam je ten typ čo sa vedel vždy o všetko samostatne postarať. Už ako 20 ročný sa vybral za prácou do cudzej krajiny a uspel. Všetky úradné veci v rodine vždy vybavoval on. Bavili ho počítače a ako hoby ich skladal. A teraz sa bezradne díva na sestru, ktorá mu vysvetluje, že sa pokúsia spolu postaviťa dostať sa do sprchy. Chce jej povedať, že je trocha zmätený, ale znova z neho výjde len niečo nezrozumiteľné. Sestra ho vezme pod pazuchu a pohybom naznačí, aby vstal, je však bosý, sestra mu ponúkne papuče, Adam však bezradne pozerá a nevie čo sestra od neho chce. Sestra mu položí papuču pred nohu a neverbálne naznačuje obutie. Trvá hodnú chvíľu kým sa pochopia. Dostať sa do sprchy v nemocničnej izbe, predísť pádu, vyzliecť si pyžamo, zhodnúť sa na akurátnej teplote vody, umyť sa, utrieť a znova obliec a vátiť sa k lôžku je zložitý rébus, pri ktorom Adam netuší čo sa má diať v nasledujúcom kroku a len zťažka chápe slová a gestá, ktorými ho sestra sprevádza.Keď sestra chce, aby sa vyzliekol, oblieka si diel pyžama naspäť a díva sa na ňu pobúrene, prečo by sa mal pred cudzou osobou obnažiť. Chráni si intímne partie a hnevá sa. Keď sa sestra pýta či mu vyhovuje nastavená teplota vody odpovie kývnutím hlavy a slabikou ta, vzápätí však zareaguje myknutím a je zrejmé, že teplota mu nesedí, nie je však jasné či potrebuje teplejšiu alebo studenšiu vodu. Sestra meniac teplotu vody sleduje neverbálne reakcie a ked sa zdá, že Adam sa cíti príjemne znova sa opýta, Adam prikývne a odpovie TA. Sestra sa znova opýta a odpovie za neho ANO. Díva sa na neho a opakuje otázku a odpoveď až kým Adam nezopakuje ANO.Podobne ho nechá vybrať si tričko, z dvoch čistých, ktoré si môže po osprchovaní obliecť. Adamovi sa trocha rozjasňuje tvár a začína si uvedomovať, že sa síce pomaly, ale isto dorozumejú. V ďalších dňoch všetky sestry ktoré v nemocnici k nemu prichádzajú používajú tento spôsob komunikácie a zároveň s ním nacvičujú opakovanie zmysluplných slov. Po týždni Adam jasne rozlišuje ANO, NIE. Už vie odpovedať na otázku: “Je to v poriadku, vyhovuje?” S pribúdajúcou schopnosťou dorozumieť sa sa mu zlepšuje nálada. Teší sa na návštevy manželky a priateľov, ktorí tiež prevzali od sestier spôsob komunikácie. Takto sa každý medziľudský kontakt stáva súčasťou rehabilitácie reči a oživovania jazykovej pamäte. Pri prepustení z nemocnice Adam pozná znova základné sebaobslužné činnosti, vie zájsť na toaletu, aj ked občas sa ešte bezradne pozerá na prinesené jedlo a nevie čo s príborom. Sestry vždy znova zopakujú postup, neverbálnej komunikácie a nechajú Adama zopakovať slová. Adam dokáže vyjadriť jednoduché požiadavky ako piť, zima. A vždy keď je zlostný že mu to nejde tak ako by si predstavoval, sestry aj príbuzní ho dokážu upokojiť a naviesť na ďalší pokus. Adam sa zlepšuje z týždňa na týždeň. Z nemocnice odchádza na ďalšiu rehabilitáciu do špecializovaných kúpeľov. OBJECTIVES: Adam sa dokáže dorozumieť aj po náhlej cievnej mozgovej príhode, dokáže prekonávať následky mozgovej porážky a je pripravený na dlhodobejšiu rehabilitáciu. MEANS AND STRATEGY: Sestra denne prichádza za Adamom, vytvorí liečebnú koalíciu, trpezlivo, hľadá a tvorí nové nápady ako pomôcť Adamovi vyjadrovať sa, kreslenie, pantomíma, mimika, cudzí jazyk, ktorý sa Adamovi vplieta do slov. Cielene zapisuje a denne pripomína Adamovi aj najmenší pokrok. Zaškolí aj manželku prichádzajúcu denne na návštevy, v kreatívnom spôsobe dorozumievania sa . Využíva všetky dostupné zachované zdroje. CONCLUSIONS: Madam chápe, že zotavenie potrvá dlhšie, zúri oveľa menej keď sa nemôže vyjadriť, prijal to skôr ako hru. Snaží sa nad následkami mozgovej porážky zvíťaziť. Dorozumievanie mu ide oveľa lepšie. Ešte však vôbec nerozumie písanému textu.


Your comments are welcome.
Fill the form and click "Send message".

PASSWORD (*required)

NAME (*required)

COUNTRY (*required)

TYPOLOGY (*required)

Message