Lifelong Learning Programme

This project has been funded with support from the European Commission.
This material reflects the views only of the author, and the Commission cannot be held responsible for any use which may be made of the information contained therein

Also available in:

Experiences

Training > Experiences

Personal Experience

back to the list

Mami, kde si? Ja sa bojím.

Kristína Vančová
Language: Slovak
Country: Slovakia
Typology: health care professionals
Text:
Edita trpí ťažkou formou Alzheimerovej demencie. Milujúci manžel sa po bezmála troch rokoch oddanej opateri rozhodol, prijať ponuku odborníkov a súhlasil s tým, že Edita bude bývať v domove pre seniorov a on ju bude chodiť navštevovať. On aj obe ich deti boli už z nepretržitej striedavej starostlivosti nesmierne vyčerpaní. Pani Edita má 75 rokov, je vydatá a má dve dcéry. Pracovala ako učiteľka hudby, takže ešte aj na dôchodku mala pár súkromných žiakov. Vedela nádherne hrať na klavíri. A učila hrať aj svoje vnúčatá. Keď sa teraz posadí za klavír niekedy len bezradne sedí a stláča pojednom klávesy, akoby skúmala aký zvláštny zvuk to vyludzuje. Inokedy cvičenými prstami preletí stupnicu a potom začne hrať nádhernú melódiu, výraz tváre sa jej prežiari oduševnením. Dnes chodí bezradne po chodbe, bezmyšlienkovite sa dotýky predmetov, vchádza do cudzích izieb. Zloží z postele periny na zem, zo stola vezme vázu, vreckovky, hodiny a knihu poukladá ich do postele a pekne úhľadne zakryje dekou. Sestra pozoruje jej činnosť a opýty sa čo robí. Edita sa na ňu udivene zahľadí, nechápe. Sestra zopakuje otázku. Edita odpovedá otázkou: Mama, to si ty? Situácia sa niekoľkokrát zopakuje. Pokus zkontaktovať Editu s realitou vysvetlením je neúspešný opakovane. Na jednu z otázok: Mami to si ty? sestra intuitívne odpovie Ano Editka, pod moja pomôžeš mi trošku. Výraz Editinej tváre zmäkne a pomaly sa vydá za sestrou. Sestra sa chystá skladať jednorázové podložky. Dve, tri zloží, a díva sa na Editu potom jej povie, aby to aj ona skúsila. Edita bez zaváhania zopakuje pohyb a potom ďalší. Skladajú spolu. Medzitým sestre zazvoní zvonček od iného klienta. Vezme Editu so sebou s komentárom, že sa spolu idú pozrieť čo potrebuje iná teta. Sestra druhej pacientke vysvetlí, že pani Editu má so sebou lebo je úplne stratená a potrebuje kontakt. Požiada, aby si Edita sadla na chvíľu na stoličku tak, aby ju mohla stále vidieť a vymení infúznu fľašu druhej klientke. Okomentuje pre Editu čo robí podobne ako matky zvyknú komentovať svoju činnosť v domácnosti popri malých deťoch. Kým Edita vidí sestru v blízkosti je pokojná. Keď začína bezcieľne blúdiť sestra ju zapojí do dostupnej jednoduchej aktivity. V najbližších dňoch občas Edita vydrží pozerať sa na televízor, občas sa dokáže sama prechádzať v labirinte prispôsobenom pre potrebu veľa chodiť, ľudí, trpiacich alzheimerovou demenciou. Občas hrá na klavíri. Čítať ani počúvať rádio nedokáže. Dokáže však aj hodinu skladať prádlo, čistiť zemiaky, strihať buničinu, vyfarbovať mandaly pastelkami. Potrebuje, ale mať “mamu” nadohľad. Niekedy má aj v noci “deň” a cez deň potom zaspáva posediačky. Sestry sa ju vždy večer pokúsia uložiť. Niekedy po modlidbe pritúli paplón ako malé dieťa a pokojne zaspí. Niekedy vyjde aj viackrát z postele s nejakou otázkou či požiadavkou. Občas musí sestra vymyslieť aj o jedenástej večer nejakú činnosť, ktorá Editu preladí, aby sa jej podarilo zaspať. Napríklad skladanie jednrázových utierok. OBJECTIVES: Zmierniť pocit stratenosti a bezradnosti. Predchádzať úzkosti. Predísť strateniu sa a zablúdeniu s prípadným možným ohrozením zdravia a života pani Edity. MEANS AND STRATEGY:Sestra berie neustálu prítomnosť Edity vo svojej blízkosti pri bežných povinnostiach na oddelení ako samozrejnosť, priebežne jej vysvetľuje čo sa deje a tým sa pokúša nadviazať jej kontakt s realitou. Súčasne odpovedá a reaguje na Editine rozprávanie a otázky tak, že ich akceptuje ako realitu, v ktorej sa náchádza teraz Edita. Ak je to možné prepája Editin vnútorný (detský) svet s konsezuálnou realitou. Necháva sa oslovovať mami, lebo si všimla, že keď odpovie ja nie som vaša mama, Edita je zmetená, stúpne jej úzkosť a pýta sa kde je moja mama a začína ju hľadať. Tým sa zvýši riziko, že sestra popri iných bežných povinnostiach na oddelení prehliadne, že Edite sa niekde zatúlala. To môže byť pre ňu nebezpečné, keďže vôbec neidentifikuje hroziace riziká z prostredia a je dozorientivaná v čase, priestore, aj k vlastnej osobe. Sestra vytvorila pre Editu priestor v ktorom je možné naplniť jej detskú potrebu bezpečia a zmysluplne ju zamestnať s ohľadom na jej limity. CONCLUSIONS: Klientka potrebuje neustálu prítomnosť inej osoby, aby bola pokojnejšie. Potrebuje dozor, aby sa neohrozila. Chýbajúce bezpečie nadobúda kontaktom s inou osobou. Má radosť z drobných úspechov pri zadaných jednoduchých pomocných činnostiach a z pochvaly. Cíti sa lepšie keď je akceptovaný jej polodetský svet.


Your comments are welcome.
Fill the form and click "Send message".

PASSWORD (*required)

NAME (*required)

COUNTRY (*required)

TYPOLOGY (*required)

Message