Lifelong Learning Programme

This project has been funded with support from the European Commission.
This material reflects the views only of the author, and the Commission cannot be held responsible for any use which may be made of the information contained therein

Also available in:

Experiences

Training > Experiences

Personal Experience

back to the list

.....To je koniec

Eva Majdová
Language: Slovak
Country: Slovakia
Typology: health care professionals
Text:
Pani Hana je zúfala, ešte v deň nástupu do nemocnice normálne pracovala v záhrade. Pred operáciou sama šoférovala do menocnice manžel a syn ju len odprevadili. Bola v plnej sile a tak počítala s tým, že zákrok zvládne a rýchlo sa zotaví. Teraz sa nevládze bez pomoci ani posadiť na posteli, bolí ju celé telo. Chcela vstať a ísť ne záchod, ale zatočila sa jej hlava a skoro spadla. Zazvonila na sestru. Sestra jej pomáha vstať, pani Hane sa trasú nohy urobí 2 - 3 kroky a má pocit že spadne, točí sa jej hlava. Zdá sa, že sa pre ňu odstránením maternice zmenil celý svet . Pani Hana má 56 rokov učí na vysokej škole, žije s manželom. Má tri dospelé deti, ktoré majú rodiny. Voľný čas trávieva so svojim manželom a s vnúčatami. Rada sa stará o svoju záhradku a chodí na dlhé prechádzky so psíkom. Žije aktívny dynamický život, veľa času trávi so svojimi študentami. Až doteraz nemala prakticky žiadne fyzické obmedzenia. Posledná preventívna kontrola u ženského lekára ukázala, že v maternici sa nachádza niekoľko problematických novotvarov, ktoré nesú v sebe riziko zhubnosti. Lekár odporučil preto Hane odstránenie maternice a vzhľadom na vek súčasne aj vaječníkov. Teraz je pani Hana asi 6 hodín po úspešnom a hladko prebiehajúcom operačnom výkone na izbe a všetko sa zmenilo. Nevládze sa posadiť na posteli ani sama vstať a uroviť pár krokov. Nie je to jej prvá skúsenosť s operáciou, a tak nečakala takýto vývoj. Sestra si všimla Hanino prekvapenia a bezradnosť. Skôr ako ju odprevadí na toaletu vedie s ňou rozhovor o tom ako sa cíti, čo ju aktuálne najviac ťaží. Hana je zaskočená svojou náhlou slabosťou a bezvládnosťou. Nechápe čím to je a bojí sa čo bude ďalej. Sestra jej vysvetlí, že zákrok ktorý absolvovala spôsobuje stratu krvi a vyčerpáva organizmus a Hana je len niekoľko hodín po operácii. Navrhne jej, že najbližšie 2 -3 dni by sa mala čo najviac šetriť a odpočívať, preto, že jej telo bude potom rýchlejšie regenerovať. Ak by neprichádzalo k zlepšeniu je na posúdení lekára, či by mohla pomôcť transfúzia. Učí Hanu ako sa skoro bezbolestne posadiť s operovanou brušnou dutinou pomocou rúk a prenesenia ťažiska. Vysvetľuje, ako postupne nechať prispôsobiť srdcovocievny systém zmene polohy, vstávať na etapy a vyhnúť sa tak závratom. Odporúča, aby kým sa nebude cítiť istejšie a silnejšia, vždy privolala pred cestou na toaletu sprevádzajúcu osobu. Hana sa musí naučiť rešpektovať náhly limit, ktorý má jej telo po operácii. Sestra jej zdôrazňuje, že to je len prechodné obdobie, ktoré potrebuje na znovunadobudnutie síl, ktoré mala pred zákrokom a že nie je dôvod na dlhodobejšie obavy z budúdnosti. Hana potrebuje trocha viac odborných vysvetlení o tom, čo viedlo k náhlej zmene, ktorú pociťuje. A tak sestra pomocou jednoduchých príkladov, objasňuje Hane, intenzitu a dosah zásahu, z ktorého sa jej telo musí zregenerovať. Prirovnáva ranu v Haninych útrobách s inou, ktorú Hana pozná. Pýta sa či sa už niekedy poriadne porezala pri práci v kuchyni. Či si spomína ako to bolelo, koľko to krvácalo a ako dlho sa to hojilo. Hana začína mať adekvátnejšiu predstavu o rozsahu toho čo sa bude hojiť v jej brušnej dutine a prečo jej to tak dáva zabrať. Viac rozumie kontextu a stáva sa pokojnejšou. Pomáha jej vedieť čo sa deje, aký je asi predpokladaný vývoj a tiež to, že to čo ona teraz prežíva ako desivé a ohrozujúce je predsa len normálny pooperačný vývoj, bez komplikácií. Pod vlyvom argumentov sa Hana rozhodne nebičovať svoje telo k okamžitej sebestačnosti a mobilite a prijíma ponuku o podpore v tom čo sama teraz nevládze. Nechá sa podporiť pri vstávaní, podopierať cestou na toaletu. Na druhý deň jej sestra pomôže sa zľahka osprchovať, pričom operačná rana ostane vodou nedotknutá. Sestra Hane tiež vysvetlí, že citlivosť pri močení a neznáme pocity súvisia s operačným výkonom a za pár dní spontánne odznejú. Hana sa cíti po vysvetleniach istejšie a tak ľahšie znáša diskomfort. Keď príde na návštevu jej manžel a deti už im dokáže vysvetliť, že sa nemusia báť toho, že je taká bledá ako stena, lebo jej telo za pár dní stratu krvi doženie. Hana je síce ubolená a vyčerpaná, ale znova stará o komfort svojej rodiny, tak ako vždy. Záleží jej na tom, aby sa o ňu nebáli. Dokáže však požiadať o podporné rameno pri ceste na toaletu, neriskuje zbytočne pád OBJECTIVES: Ochrana pred pádom. Prevencia vzniku komplikácií. Zmierniť strach, odstrániť pocit bezradnosti, Postupné znovonadobudnutie sebestačnosti. MEANS AND STRATEGY: Objasňujúci a upokojujúci rozhovor, nacvik nebolestivého pohybu a bezpečného pohybu po operačnom zákroku. Podpora sebadôvery. CONCLUSIONS: Hana sa zotavila po operácii v primeranom čase. Po týždni bola prepustená z nemocnice do domáceho ošetrenia. V prvých hodinách sa musela naučiť, že jej telo má limity a nadobúda len postupne stratené sily. Pri prepustení z nemocnice sa dokáže bezpečne dostať na toaletu, sediac sa osprchovať a pokiaľ sa jej niečo nezdá bezpečné v samoobslužných činnostiach požiadať o pomoc. Napríklad topánky jej ešte zaväzujú príbuzní


Your comments are welcome.
Fill the form and click "Send message".

PASSWORD (*required)

NAME (*required)

COUNTRY (*required)

TYPOLOGY (*required)

Message