Lifelong Learning Programme

This project has been funded with support from the European Commission.
This material reflects the views only of the author, and the Commission cannot be held responsible for any use which may be made of the information contained therein

Also available in:

Experiences

Training > Experiences

Personal Experience

back to the list

Zavri dvere!

Maria Kohoutková
Language: Slovak
Country: Slovakia
Typology: health care professionals
Text:
Pán Rudo je asi rok po mozgovej porážke, žije sám doma, dokáže sa sám posadiť na posteli a spustiť nohy na zem, používať ľavú ruku a udržiavať si veci na nočnom stolíku, dokáže sám za pomoci paličky so štvorbodovou oporou vstať a bokom prejsť asi 10 krokov od postel k stolu s tým, že ochrnutú nohu ťahá za sebou, dokáže sa pri stole posadiť na stoličku a najesť. Má kolostómiu a dokáže samostatne používať močové fľaše, ktoré ma na dosah na stoličke pri posteli. Rozumie čo mu ľudia hovoria nevie však odpovedať. Používa len “ta ta ta” a keď chce niečo zložitejšie vysvetliť, alebo o niečo požiadať hovorí len “raz, dva, tri, štyri”. Komunikácia je tým veľmi obmedzená. Niekedy sa hnevá, alebo rezignuje keď sestry nevedia uhádnuť o čo ich žiada. Rudo má 76 rokov, je vdovec, jeho deti s rodinami žijú v iných dedinách a chodia ho navštevovať, zabezpečujú mu nákupy, udržiavajú mu domácnosť v poriadku, zabezpečujú mu lieky a podľa potreby všetku starostlivosť. Preto k Rudovi do domácnosti dochádzajú 3x denne sestry. Pomáhajú mu s prípravou potravy, osobnou hygienou, vyprázdnením močových fliaš a preväzom kolostómie. Rudo pracoval celý život ako poľnohospodár a dom v ktorom žije a vyrástli jeho deti je starý sedliacky dom. Udo má dom plný trofejí a vypchatých zvierat, pretože bol celý život vášnivým polovníkom. Je to jeho obľúbená téma. Rudovi chodia domov aj noviny a on ich rád číta. Pri posteli má aj diaľkové ovládanie a rád pozerá televízor. Sestry mu vždy k posteli a na stôl priprevia aj fľše s minerálkou, ak je uzáver povolený naliať už si dokáže sám. Rudo jedáva na raňajky vždy to isté. Čaj, ovocný jogurt, banán a bábovku. Je pre neho dôležité, aby všetky veci boli prichystané presne tak ako je zvyknutý. Všetko v izbe má svoje presné miiesto a poriadok. Ak je niečo nejako nezvyčajne, posunuté, alebo inak zmenené Rudo je nespokojný. Vtedy sa snaží sestre vysvetliť čo treva zmeniť. Napríkla ak televízny program nie je prepnutý na kanál na ktorom má byť, Rudo začne počítať, raz, dva tri, ... a tým vyjadruje, že niečo treba zmeniť. Potom sa zvyčajne začne hra na hádanky. Prepnúťtelevízor? Ta ta. Tak otvoriť okno? Ta ta ta ta. Aha tak je vám teplo, stíšiť kúrenie? Ta ta ta. Ak sestra netrafí Rudovu požiadavku, rastie napätie a bezradnosť. Sestra vysvetľuje teda Rudovi, že sa pokúsia komunikovať inak. Posadí sa pred neho a hovorí. Dobré ráno. Nechá ho súčasne odzerať z pier. A povzbudzuje ho, aby zopakoval čo počuje. Rudo ro skúša po slabilách zopakovať. Niekedy sa mu jednoduché slovo podarí a sestra hoveľmi pochváli. Niekedy sa mu nedarí, ale sestra opakuje slovo toľkokrát po slabikách kým ho Rudo pomocou odzerania nedokáže zopakovať. Tak sa postupne mení komunikačná spôsob. Ked Rudo použije ta ta ta, sestra sa zastaví v činnosti upozorní ho že nerozumie, ponúka mu slová a ked sa zhodnú na to čo Rudo chcel vyjadriť opakujú spolu slovo, alebo slovné spojenie dovtedy kým ho Rudo nedokáže zopakovať. Takto vždy ráno , naobed a večer popri jedle a hygiene hľadajú spolu zmysluplné slová z Rudovno bežného, života, a on sa ich učí znova používať k sebavyjadrenia. Niekedy si len precvičujú tým, žepomenovávajú predmety, v miestnosti, vypchaté zvieratá, alebo činnosti ktoré práve robia. Rudo občas dokáže zopakovať slovo bez problému, vtedy sa veľmi teší, Rudo a sestra spolu začali viesť jednoduché rozhovory. Sestra Pomáha Rudovi sa obliecť, Rudo ju upozorňuje: ta ta, sestra povie obuť ponožky, Rudo opovie ano. Rudo jej povie tatatata sestra sa opýta naliať vodu? Rudo odpovie nie. Sestra sa opýta podať vreckovku, rudo odpovie ano. Sestra potom povie Zopakujte a nechá Ruda odzrieť z pier podať vreckovku. Rudo opakuje “Podapa” vre. Sestra zopakuje “po dat vec kov ku.” Rudo sa snaží “po dat, podat vec kov ku”. P. niekoľkých týždňoch rténinhgu vznikla medzi nimi celkom zábavná hra. Snažia sa naozaj rozprávať, Rudo sa teší keď sa mu podarí jednoduché vety vysloviť a keď mu to nejde smeje sa ako sa sesdtra ksichtí. Jedno ráno sestra výde do kuchyne v ktorej je oveľa menej teplo než v izbe, v ktorej je |Rudo a on na ňu kriči tatatat, sestra sa vrýti medzi dvere a pýta sa prosím? Rudo: “dvere”,Sestra: “čo dvere?” Rudo “zavri”. Sestra zavrie dvere a počuje z poza nich Rudov spokojný smiech. Prinesie mu raňajky a hovorí dobrú chuť a Rudo zopakuje :dobrú chuť. Po niekoľkých týždňoch Rudo používa asi 10 slov, ktorými dokáže vyjadriť čo si práve želá. Napríklad povie vrecko, keď potrebuje vymeniť kolostomické vrecúško a tréning pokračuje. Sestra sa začína pýtať na príbehy okolo ulovených zvierat. Je to Rudova obľúbená téma takže sa snaží hovoriť. Ak mu to vždy nejde berie to už s humorom. OBJECTIVES: Pomôcť Rudovi naučiť sa niekoľko jednoduchých viet, ktorými vyjadrí svoje potreby a požiadavky. Zmierniť pocit bezmosnosti dorozumieť sa a izolácie. MEANS AND STRATEGY:Sestra CONCLUSIONS: Rudo bezchybne zopakuje pozdrav keď sestra príde, opakuje vety, ktoré mu sestra ponúka,vie odpovedať ano nie v správnom význame. A začalo ho zasa baviť snažiť sa porozprávať.


Your comments are welcome.
Fill the form and click "Send message".

PASSWORD (*required)

NAME (*required)

COUNTRY (*required)

TYPOLOGY (*required)

Message