Lifelong Learning Programme

This project has been funded with support from the European Commission.
This material reflects the views only of the author, and the Commission cannot be held responsible for any use which may be made of the information contained therein

Also available in:

Experiences

Training > Experiences

Personal Experience

back to the list

Prekonal som to.

Ingrid Karkó
Language: Slovak
Country: Slovakia
Typology: health care professionals
Text:
Pán Robert je ešte len rok v dôchodku. Žije aktívny život, veľa sa stretáva s kolegami a ešte sa venuje občas svojej profesii. Je odborníkom v sociológii. Žije v byte s manželkou rád varí a chodieva na svoju záhradku. Jediné čo mu komplikuje život sú chronické nehojace sa rany na jeho predkoleniach. Lekári mu vysvetlili, že to súvisí s cukrovkou, na ktorú sa lieči poslené roky. Robert má 66 rokov, v živote bol profesionálne veľmi úspešný. S manželkou sú spolu už od vysokoškolských štúdií spája ich spoločná profesia a dve dospelé deti a 4 vnúčatá. Robert veľa cestuje a zúčastňuje sa rád odborných konferencií. Už niekoľko mesiacov sa však trápi s ranami, ktoré sa mu nehoja, skôr sa čím ďalej tým častejšie zapaľujú a bolia. Na oboch predkoleniach má mokvajúce, bolestivé, nehojace sa rany. Denne potrebuje preväz. Kožný lekár zaškolil manželku, takže preväzy zvládajú doma, aby denne nemuseli cestovať do mesta do ambulancie. Robert už ležal niekoľkokrát kôli ranám v nemocnici a potreboval dlhodobo antibiotiká. Tkanivo v ranách je nekrotické a rany sú hlboké až po kosť. Napriek svedomitej liečbe a snahe všetkých zúčastnených sa však rany zhoršili natoľko, že lekár rozhodol, že bude nevyhnutná amputácia pravého predkolenia. Táto informácia Roberta až tak veľmi zaskočila, že oznámil lekárovi, že takúto operáciu má právo odmietnuť. Lekár s ním viedol objasňujúci rozhovor, v ktorom uznal toto jeho právo a zároveň mu vysvetlil, prečo sa rozhodol k chirurgickému riešeniu a aké sú riziká spojené s odmietnutím navrhovanej liečby. Robert si nechal vysvetliť opakovane všetky súvislosti, ale aj tak nedospel k odhodlaniu podstúpiť zákrok. Dohodli sa s lekárom, že aj tak musí byť znova hospitalizovaný kôli liečbe rán a brať pár dní antibiotiká, než vôbec bude možné zákrok bezpečne uskutočniť a to je čas kedy sa Robert má možnosť rozhodnúť. Robert celú vec prebral aj s manželkou a so synom. Je mu viacmenej jasné, že zákrok je nevyhnutný pre záchranu jeho života a zároveň si vôbec nevie predstaviť ako bude žiť bez nohy. Je bezradný, zaskočený, vydesený a zdá sa, že jeho svet sa rúca. Sestra ne oddelení je oboznámená s anamnézou a pri bežných činnostiach navrhne Robertovi, že v najbližšej nočnej službe keď bude viac pokoja by s ním rada hovorila o amputácii a tiež o živote po amputácii. Hovorí o tom ako o normálnej veci a to Roberta zaujalo. Netvári sa chápavo ani ho neľutuje, len mu ponúka, aby začal o novovzniknutej situácii uvažovať v rozhovore spolu s ňou. Smeruje jeho uvažovanie do budúcnosti a odkláňa ho od prepadaniu sa do beznádeje. Nechá mu čas na premyslenie, či chce takýto otvorený rozhovor prijať. Na druhý deň v nočnej službe ju Robert požiada o ponúknutý rozhovor. Rozpráva jej o svojom živote aj o tom ako si vôbec nevie predtaviť ležať doma na posteli s odrezanou nohou. Sestra mu vysvetľuje podrobnosti. Ako vysoko je nevyhnutné predkolenie odstrániť, aký pahýl ostane, ako sa hojí pooperačná rana, ako je možné neskôr naučiť sa používať protézu. Ako ľudia s amputovanými končatinami pri korektnej rehabilitácii dokážu aj športovať. Rozhovorom opadne tabu z desivej témy a zreálňujú sa straty ale aj zachované zdroje po predpokladanej amputácii. Už po prvom rozhovore sa Robert cíti lepšie a pocit pasce povolil. Vedú spolu v niekoľkých dňoch ešte niekoko rozhovorov. Sestra ho vezme na oddelenie liečebnej rehabilitácie, kde sa pacienti po podobných amputáciách znova učia chodiť. Dohodne Robertovi dokonce stretnutie so svojim” starým známym”, ide o mladého muža, ktorého pozná preto, že po nehode mu na oddelení museli amputovať nohu v stehne a on sa nevzdal. Kto nevie, že má protézu ani si to pri bežnej chôdzi nevšimne. Robert sa postupne zmieruje s nevyhnutným a zároveň mu sestra pomáha premýšľať o všetkých možnostiach ako čo najviac zachovať jeho zvyky a samostatnosť. Pustí mu aj videá kde ľudia rozprávajú svoju skúsenosť života s protézou. O niekoľko dní Robert už dokáže aj žartovať na tému “výhody” odrezanej nohy. Sestra využíva aj Robertovu profesiu. Ako sociológ vie, že ľudia sa dokážu veľmi dobre prispôsobiť zmeneným podmienkam. Robert sa rozhodne amputáciu podstúpiť a už má plány ako si zoženie protézu, ktorá bude mať výhody oproti jeho ubolenej nohe. OBJECTIVES: Podporiť Roberta v nevyhnutnom rozhodnutí, ktoré mení kvalitu jeho života. Pripraviť Roberta na operáciu a na život po amputácii. MEANS AND STRATEGY:Aktívne počúvanie, priestor pre vyjadenie obáv, zreálnenie očakávaní, poskytnutie všetkých potrebných odborných informácií. Emočná podpora. Zabezpečenie podpornej skupiny s podobnou skúsenosťou. CONCLUSIONS: Robert sa zmieril s nevyhnutným a plánuje ako si zariadi život, tak aby sa mu páčil aj ďalej.


Your comments are welcome.
Fill the form and click "Send message".

PASSWORD (*required)

NAME (*required)

COUNTRY (*required)

TYPOLOGY (*required)

Message