Lifelong Learning Programme

This project has been funded with support from the European Commission.
This material reflects the views only of the author, and the Commission cannot be held responsible for any use which may be made of the information contained therein

Also available in:

Experiences

Training > Experiences

Personal Experience

back to the list

Ja to chcem zvládnuť sama.

Edita Gardoňová
Language: Slovak
Country: Slovakia
Typology: health care professionals
Text:
Pani Irena sa v priebehu niekoľkých týždňov zjavne mení. Cíti sa veľmi zle, nemôže spať, má problém sa hoci len nadýchnuť. Je u nej zreteľná zmena k horšiemu, aj čo sa týka jej doterajšej charakteristiky: ľudia ju považovali za čipernú a samostatnú sedemdesiatničku, ktorá nevyzerala na svoj vek. Podľa blízkych však začala nečakane rýchlo strácať schopnosť zapamätať si aj rutinné každodenné veci a jej stav si vyžiadal nemocničnú starostlivosť. Ešte stále sa drží, záleží jej na tom, aby nemusela od personálu vyžadovať žiadne služby, samostatne chodí na toaletu a v porovnaní s ostatnými pacientkami na izbe je nenáročná. Irena má 78 rokov. Dve deti a jej vnúčatá chodili v posledných rokoch ku nej domov niekoľkokrát do týždňa na návštevu, v posledných mesiacoch však už museli chodiť denne a pôvodne zdvorilostné návštevy sa postupne zmenili na nevyhnutné: Irena začala zabúdať na dohody, strácala veci, niekedy nezdvíhala telefón. Vždy sa ukázalo, že si ho zabudla na mieste, kde ho nemohla počuť. Stalo sa, že sa v jej okne svietilo často ešte neskoro v noci, aj keď už spala, lebo zabudla zhasnúť, niekoľkokrát si zničila oblečenie pri praní, pretože už nedokázala navoliť správny program, alebo zabudla nasypať prášok do násypky. Vytopila aj susedov, pretože zabudla zastaviť vodu do vane a odišla na nákup do Lidlu. Pracovala celý život v Univerzitnej knižnici a bola hrdá na množstvo encyklopedických vedomostí. Hospitalizáciu znáša veľmi ťažko, je hrdá na to, že “nikdy od nikoho nič nepotrebovala” a má obrovský problém s odkázanosťou. Svoj pobyt v nemocnici vníma ako krivdu, cíti sa opustená blízkymi a považuje to za stratu záujmu: “kým som ich vychovávala, bola som im dobrá, teraz už po mne neštekne ani pes,” hovorí sestre, ktorá ju ráno vždy nájde prebudenú. Jedno, alebo druhé jej dieťa pritom za ňou chodia na návštevu každý deň, niekedy prídu aj s vnúčatami. Irena vstáva ako prvá a snaží sa robiť veci tak, ako bola zvyknutá, dokonca rada pomáha sestrám, ak jej to dovolia. Je vďačná, keď si jej ochotu pomôcť všimnú a aspoň ju pochvália. Sestry, ktoré odmietajú jej pomoc sú “zlé”, alebo “ofučané”. Už niekoľkokrát netrafila na svoju izbu, pretože “všetky izby sú tu rovnaké a menovky pri dverách písala nejaká nešika škrabopisom”. Irena rada pozerá televízor a najradšej má kanál o varení, zapisuje si recepty do notesa, ktorý jej prinieslo najmladšie vnúča. Svoj pobyt v nemocnici vníma ako obeť, išla tam, aby boli jej deti pokojné, že sa jej nič nestalo, lebo kým bola doma sama, báli sa o ňu. Niekedy prichádza do konfliktných situácií, keď odpozoruje, aké lieky berie niektorá jej spolubývajúca, vyjadruje sa k tomu, či boli správne naordinované, dokonca to niekedy robí priamo počas vizity, čo lekári nesú veľmi ťažko a reagujú na jej snahu podráždene. Irena sa v takom prípade urazí a niekoľko hodín nekomunikuje, keď ju sestra osloví, odvráti hlavu a díva sa inam. Plnohodnotný kontakt s ňou je možný už iba v prípade, že okolie akceptuje je názory a postoje, prípadne prijme jej pomocnú ruku. OBJECTIVES: Nadviazať kontakt, ktorý Irena dokáže vnímať ako akceptujúci a podporný. Zmierniť pocit vykázanosti a odvrhnutosti. Podporiť Irenu v akceptovaní nevyhnutnej pomoci. MEANS AND STRATEGY:Sestra vedie s Irenou podporný vysvetľujúci rozhovor. Zapája ju do činností na oddelení, ktoré Irena zvládne a sú v rámci organizácie chodu oddelenia realizovateľné, napríklad zber použitého riadu. Sestra motivuje rodinných príslušníkov k tomu, aby v rámci návštev hľadali drobné zadania pri ktorých by sa Irena mohla znova cítiť potrebná. Napríklad popárovať ponožky. CONCLUSIONS: Irena ešte popiera, že jej mentálne schopnosti vekom zoslabli. Len postupne sa bude zmierovať s tým, že nie všetky jej úvahy sú ukotvené v realite. Pocit zmetenosti súvisí s rozvojom senilnej demencie.


Your comments are welcome.
Fill the form and click "Send message".

PASSWORD (*required)

NAME (*required)

COUNTRY (*required)

TYPOLOGY (*required)

Message