Lifelong Learning Programme

This project has been funded with support from the European Commission.
This material reflects the views only of the author, and the Commission cannot be held responsible for any use which may be made of the information contained therein

Also available in:

Experiences

Training > Experiences

Personal Experience

back to the list

Nie som chorá

Justína
Language: Slovak
Country: Slovakia
Typology: patients and relatives
Text:
Volám sa Justína. Narodila som sa ako jedno z dvojčiat. Môj brat pri pôrode umrel. Mama už nikdy neotehotnela a tak som ostala jedináčikom. Vytúženým, milovaným dieťaťom, ktoré bolo vždy na prvom mieste. Ešte v prvej triede som mala samé jednotky, bola som jedným z našikovnejších detí. Neskôr sa čosi stalo. Začala som chradnúť, no na vyšetreniach sa nikdy nič neukázalo. Po niekoľkých mesiacoch sa zrazu zistilo, že trpím akútnou podvýživou. Lekár sa na mamu díval ako na vraha, no čoskoro zistil pravú príčinu. Tvrdil, že som prakticky nejedla už niekoľko mesiacov. Nemyslím si to, iba som jedla o čosi menej. Hádzala som jedlo pod posteľ, keď mi ho mama priniesla rovno do postele, a potom som ho v noci ládovala do záchoda, lebo som nechcela, aby to videla. 1.2 Zážitok klientky so zariadením Sedela som na posteli, oproti mne sestrička, krásna, ale trochu tučná. Pýtala sa ma: „Vieš, že ak nebudeš nič jesť, zomrieš?” Odpovedala som: „Áno, už mi to hovorili mnohí.” Sestrička vraví: „Preto sme ti zaviedli sondu, aby si nezomrela. Viem, že s tým nesúhlasíš, ale spravili sme to, aby sme ti zachránili život.” Nerozumela mi. Nechápala to. Ja som nechcela zomrieť, len nechcem jesť. Jedenie je pre mňa to najhoršie na svete. Ľudia vravia, že jesť je ľahké, niekto si možno povie, že aj anorektičky to predsa musia dokázať, čo už na tom je. Nemajú vymýšľať, nemajú trucovať, proste nech sa najedia a hotovo. Ale ja netrucujem. Ja iba nejem. Nemám chuť a nepotrebujem to. Včera som konečne stretla tú druhú s anorexiou, stála pri okne na chodbe a bola krásna. Spýtala som sa sestričky: „Prečo ona smie byť taká chudá?” Tá slepá krava povedala: „Chudá? Veď váži viac, než ty!” Hovoria, že som chorá. Ale ja nie som. Necítim sa byť. Nie som blázon, no o pár dní ma chcú poslať na psychatriu, medzi bláznov. Chápete? Akoby som bola bláznivá, ale ja nie som. Kľudne vám odrapocem násobilku, dajte mi hocijakú otázku a ja vám odpoviem. A nedá sa tu ani tancovať. Nedá sa nič. A baletky sú také krásne, nádherné, akoby boli z iného sveta. Aj ja som chcela byť baletkou, no bola som tučná a nikdy to už nedokážem. Mám dvanásť rokov a už je neskoro. Soňa začala tancovať ešte v škôlke a dnes je už dokonalá. Lejú do mňa tie hnusné žbrndy hadičkou, aspoň to nemusím prehĺtať, jedlo je hnusné. Kedysi som ani na záchod nemusela chodiť, bolo to také odporné, bŕŕŕ.. A teraz idem aj raz do týždňa. Oni tomu nerozumejú. Nevedia, čo je dobré. Nechápu, že nechcem. Vraj ma musia vyliečiť.. Nemusia. Ja nie som chorá. Ja iba nejem, stačí mi voda. Pár pohárov, musím si dávať pozor, aby som nepribrala. Maminka chce, aby som pribrala, no mať veľký zadok je otrasná trapošina. Fuj.


Your comments are welcome.
Fill the form and click "Send message".

PASSWORD (*required)

NAME (*required)

COUNTRY (*required)

TYPOLOGY (*required)

Message