Lifelong Learning Programme

This project has been funded with support from the European Commission.
This material reflects the views only of the author, and the Commission cannot be held responsible for any use which may be made of the information contained therein

Also available in:

Experiences

Training > Experiences

Personal Experience

back to the list

Milan

Milan
Language: Slovak
Country: Slovakia
Typology: patients and relatives
Text:
V ten sviatočný podvečer pršalo a za výkladmi nákupného centra sa začalo stmievať. Mám 27 rokov, volám sa Roman. Odniesol som do auta tašky s nákupom pre mamu, nakupovali sme na tom istom mieste už roky. Obchody boli preplnené ako po iné piatky, hluk, tlačenica, na parkovisku málo voľných miest, všedný program, bez premýšľania a automaticky. Zašiel som do reštaurácie s rýchlym občerstvením. Mama sa vrátila nakupovať do obchodov, v ktorých sa ja vždy cítim trochu nesvoj. Mame tie šaty už dávno nepristanú. Kto skončí prvý, zavolá a znova sa stretneme. Večera bude hotová ešte pred ôsmou.. Keď som vošiel na toaletu, chvíľu som čakal, kým sa uvoľní miesto. Postavil som sa k pisoáru, do ktorého ktosi umiestnil malú plastovú futbalovú bránku s guličkou zavesenou na kúsku silonu. Cítil sa trochu trápne, no nikto sa nedíval, tak som to skúsil: než som skončil, dal som tri góly a takmer aj štvrtý. Za mojim chrbtom bol ruch, aký vás na verejnej toalete neprekvapí. Dvoch mužov za svojim chrbtom som sotva vnímal, to sa však zmenilo v okamihu, keď som na krku pocítil čepeľ noža a ktosi mu skrútil ruku za chrbtom. Pocítil som typický zápach bezdomovca a kútikom oka uvidel druhého, ktorý pristúpil dvere vedúce do reštaurácie, aby sa nedali otvoriť. Počul som len "čuš, lebo ti podrežem krk!" a v šoku sa ani nepokúsil klásť odpor. Vlastne som si na zlomok sekundy myslel, že je to iba vtip. Ten druhý ma kopol do nohy, zavliekli ma do kabínky a narazili mi hlavou o kachličky a zamkli kabínku zvnútra. Kým skončili, obaja, trvalo to nekonečných 16 minút. Škrtenie, nôž, kopance, údery a ponižovanie, kedykoľvek som sa pokúsil o odpor. Počas tých minút na toaletu vošlo niekoľko ľudí, väčšinou si nevšimli vôbec nič. Prasatá v ľudskej koži vždy s námahou stíchli. Potom ušli. Volala mama, nevedel som to zodvihnúť. Volala znova a potom zas. O necelé dve minúty otvorila dvere pánskej toalety. Oslovila ma, ani som sa nepohol. Díval som sa zblízka do svojej tváre, zrkadlo, kamenný výraz, drhol si ruky tekutým mydlom zo zásobníka až nad lakte v márnej snahe zmyť zo seba nezmyteľný zápach. Na golieri mojej bielej košele svietila červená škvrnka krvi, čo ešte nestihla poriadne zaschnúť. Mama nedokázala povedať ani slovo. Dotkla sa ma. Strhol som sa a zúrivo odtiahol ruku. Viac sa ma nedotýkala. 1.2 Zážitok klientky so zariadením V nemocnici som sa ocitol pár dní potom, ako sa to stalo. To. TO. Mama ma donútila, no nepovedali sme pravdu. Mal som infekciu, odporný zápal v zadku, svrbelo to a bolelo tak, že som nevedel ani poriadne zaspať. Stále krvácam. Keď som spal, budil som sa ráno s vankúšom mokrým od sĺz, no keď som bol hore, nikdy som neplakal. Čudné. Sestričky si ma obzerali a šepkali si, určite viem, čo si mysleli. Bolo to na nich vidieť. Mysleli si, že som teplý. Že som buzerant, veď čo iné si mohli myslieť? Nikdy by ma ani nenapadlo dotknúť sa iného chlapa, a teraz vyzerám ako tá najhoršia buzna. Nechcem sa ani vidieť. Ležím na izbe s dvoma mužmi, ani jeden z nich so mnou neprehovorí a bočia pohľadom. Lekár? Včera ráno na vizite vtipkoval, že čoskoro budem mocť zadok používať tak, ako predtým. A významne zamrkal na sestričku a všetci sa smiali. Skoro som sa prepadol od hanby. Nedokážem povedať ani slovo. Nenávidím tých bastardov, oblečú biele plášte a myslia si, že sú nad ostatnými. Nenávidím všetkých a všetko. Neviem to vydržať. Všetci sa na mňa dívajú, ako na exota, akoby som bol exponát v zoologickej záhrade. A všetci sa tvária, že sa nič nedeje. Ale deje. Stalo sa. Zvláštne: niekedy vôbec neviem, prečo som tu. Ako sa stalo, že mám tú infekciu. Jednoducho mám okno. A nechcem sa nikomu pozrieť do


Your comments are welcome.
Fill the form and click "Send message".

PASSWORD (*required)

NAME (*required)

COUNTRY (*required)

TYPOLOGY (*required)

Message