Lifelong Learning Programme

This project has been funded with support from the European Commission.
This material reflects the views only of the author, and the Commission cannot be held responsible for any use which may be made of the information contained therein

Also available in:

Experiences

Training > Experiences

Personal Experience

back to the list

Lea

Lea
Language: Slovak
Country: Slovakia
Typology: patients and relatives
Text:
Volám sa Lea. Narodila som sa v Grécku, moja mama odtiaľ pochádza a s otcom sa tam zoznámila na otcovej pracovnej ceste. Keď som mala rok, odsťahovali sme na Slovensko a do Grécka sa dodnes vraciam za starou mamou. Otec pred dvoma rokmi zomrel pri autonehode, videla som to na vlastné oči, sedela som na zadnom sedadle. Pracujem ako učiteľka matematiky na špeciálnej škole, žijem s mamou, ktorá sa už z otcovej smrti nikdy poriadne nespamätala. Vždy som rada pomáhala iným, som aj dobrovoľnou darkyňou krvi, na Vianoce organizujem v našej ulici bazár, výťažok z neho vždy venujeme Dobrému anjelovi. S priateľom som sa rozišla po šiestich rokoch intenzívneho vzťahu tesne pred svadbou: bolo to hop, alebo trop. Dodnes to niekedy ľutujem, hoci by ma s ním nečakal ľahký život. Okrem tej autonehody, ktorú si pamätám len matne som nikdy neležala v nemocnici. 1.2 Zážitok klientky so zariadením Pred vyše rokom mi náhodou diagnostikovali žlčníkové kamene. Praskla mi cysta na vaječníku a v rámci vylúčenia iného ochorenia mi robili USG brucha. Nerozumela som, ako to je možné, keďže moja strava je dosť striedma a organizmus neznesie nič ťažké. Žlčník ma nebolel, nikdy som nemala záchvaty. Našla som si metódu SILS, teda odstránenie žlčníka cez jeden otvor. Podľa nemocnice šlo o veľmi jednoduchý zákrok, bez komplikácii. Pred operáciou som si prešla mnohými vyšetreniami, keďže mám polycystické vaječníky a ochorenie štítnej žľazy. Všetko však bolo v poriadku. Pondelok som preležala v nemocnici, žiadne vyšetrenia mi už nerobili. V utorok ma odviezli na operačku. Prvé sekundy po prebudení boli hrozné a bolestivé. Prvou reakciou bol silný plač, bola mi strašná zima. Bola som podchladená a podľa mamy som mala úplne modré pery. Intravenózne mi boli podávané lieky proti bolesti. Opakovane som sa sťažovala na veľké bolesti brucha. Bolelo to pri každom pohybe. V stredu som začala mať výrazné gynekologické špinenie, vraj úplne normálne. Po 3 dňoch neznesiteľných bolestí a opakovaných sťažností mi urobili RTG hrudníka, USG brušných orgánov bez odstránenia obväzov z pupka, pričom nálezy boli v norme. V tom čase som už mala byť prepustená do domáceho prostredia, ak by všetko išlo tak, ako sľubovali. Lekári všetky moje problémy odôvodnili s tým, že je potrebné podať preháňadlo. Darmo som im vysvetľovala, že som päť dní nejedla. O koľko horšie mi potom bolo! Navyše, sťažovala som sa na hnilobný zápach z rany, no sestrička mi odpovedala: „Ale kdeže, to sa Vám len zdá.” V sobotu som už naozaj mala neskutočné bolesti, nemohla som chodiť, jesť, hýbať sa a už pomaly ani dýchať. Po opätovných sťažnostiach mojej mamy, že do nemocnice zavoláme záchranku ma vyslali opäť na CT a USG brucha. Prisahám, že už som sa lúčila s mamou a priateľom. Kto nezažil, nepochopí. Len som bez pohybu ležala, srdce mi ledva bilo a už som ani nevidela pred seba. Samozrejme, CT a USG boli vraj v poriadku! Až neskôr sme zistili, že medzi tým, čo zistí prístroj a tým, čo napíše do nálezu lekár môže byť veľký rozdiel.. Neviem, ako som sa dožila rána. Infúzie, lieky proti bolesti. Prístup sestričiek a lekárov? Mali ma za simulanta. Stále som sa sťažovala na odporný zápach z rany, vyzerala otrasne. V nedeľu mi zrazu nasadili silné antibiotika rovno do žily, vraj mám urinálnu infekciu. S močením som žiadne problémy nemala. Prednosta, ktorý ma operoval však tvrdil, že tam bol pôvod mojich bolestí. V utorok mi však vytlačili značné množstvo hnisu z rany, už som pre bolesť strácala vedomie. Hnis nemohol vyjsť dovtedy sám von, lebo som mala stehy. Prednosta konštatoval, že to preto som mala bolesti. Neodôvodnil, ako je možné, že mi vniesli silnú infekciu do rany. Po tomto dni sa začal skutočný teror. Začala som mať v noci kŕčovité bolesti žalúdka. Bola som na gastroenterológii. Na rannej vizite som sa sťažovala, no reakcia lekárov bola vyslovene nepríjemná. Počas posledných dní so mnou komunikovali ako s debilom, prednosta sa dokonca podráždene niekoľkokrát opýtal: „Vy nechcete ísť domov? Vy tu s nami chcete byť? Vy nechcete ísť domov?!” Odpovedala som, že áno, ale jedine v prípade, ak mi do prepúšťacej správy napíše, že mám bolesti žalúdka, rana je stále bolestivá a vyteká z nej tekutina. Nesúhlasil, a tak som absolvovala endoskopické vyšetrenie. Podľa lekárov bolo všetko v norme. Nebola som v izbe sama a vystriedali sa pri mne 3 ženy, boli z takého prístupu v šoku. Po vytlačení hnisu a antibiotikách bolesti ustupovali, no nočné budenie na kŕče v žalúdku mi všetko komplikovali. V noci som pocítila neznesiteľnú kŕčovitú bolesť, bola natoľko výrazná, že som nemohla dýchať a privolala službukonajúcu sestričku. Bez slova vytiahla z vrecku akúsi bielu veľkú tabletku. Nemocnica mi ani len nechcela dať nahliadnuť do záznamov, čo je protizákonné, nezapisovala správne lieky, ktoré mi aplikovali, no po akýchkoľvek „vyhrážkach", že už v nemocnici sa obrátime na úrad, sa na nejaký čas upokojili. Lekári sa ku mne správali ako k simulantovi, tvrdili, že som bolesti nemala a že infekcia je úplne bežná komplikácia. Sestričky ma ignorovali, alebo po mne ziapali, že moje ruky sú v poriadku, hoci boli úplne fialové a nemohla som nimi hýbať. Už som ich radšej ani nevolala a trpela v tichosti. Po 16 dňoch ma prepustili. Problémy neprestali, ešte raz sa mi vytvoril hnis, odstránili mi ho bez umŕtvenia. Stále však bola táto bolesť nič oproti tomu, čo som zažila v nemocnici. Personál neprikladal žiaden význam mojim sťažnostiam, moje bolesti zľahčoval a nesnažil sa včas vykonať potrebné vyšetrenia na zistenie mnou popisovaných zdravotných ťažkostí. Mám panický strach, že by som mala byť opäť hospitalizovaná.


Your comments are welcome.
Fill the form and click "Send message".

PASSWORD (*required)

NAME (*required)

COUNTRY (*required)

TYPOLOGY (*required)

Message