Lifelong Learning Programme

This project has been funded with support from the European Commission.
This material reflects the views only of the author, and the Commission cannot be held responsible for any use which may be made of the information contained therein

Also available in:

Experiences

Training > Experiences

Personal Experience

back to the list

Gabika

Gabika
Language: Slovak
Country: Slovakia
Typology: patients and relatives
Text:
Narodila som sa v Stropkove. Na svoje úplné rané detstvo sa nepamätám. Vyrastala som v rodinnom dome so záhradou pri cintoríne. Detstvo som mala úžasné do 13 rokov. Mala som voľnosť pohybu, nijak ma nekontrolovali. Lietala som po cintoríne aj po lúkach. Všetky susedove záhrady som poprezerala. Chodila som kradnúť jablká, čerešne, hrušky. To ma bavilo. Bolo to úžasné detstvo, bola som rada, že aspoň detstvo som mala také. Lebo niečo pozitívne sa do mňa dostalo. No a potom, keď prišla puberta, tak som čoraz častejšie utekala z domu. Asi do takých 16-tich som väčšinou bývala vo svojej izbe. Mama sa so mnou väčšinou hádala. V 17-tich som mala prvý epileptický záchvat. Búchalo so mnou o zem. Skončila som gymnázium. Potom som nevedela, kam mám ísť, čo mám robiť. Čítala som v tej dobe detektívky. Zaujímala som sa o politiku. V 16-tich alebo 17-tich rokoch opustil otec matku. Pojedla som lieky. Prvý raz na druhom ročníku gymnázia. Mala som ťažké depresie, také mladé dievča. Nevedela som, čo mám hľadať. Gymnázium som skončila s vyznamenaním. Išla som študovať právo. Počas školy som stretla jedného chlapca. Vedela som, že je to moja osudová láska. Vedela som, že bude zle, a tak sa aj stalo. Zaľúbila som sa a škola pre mňa stratila význam. Rozhodla som sa odísť z práva. Mama ani nevedela prečo. Štyri roky som potom pracovala v jednej reštaurácii. Nevedela som prísť na chuť obchodovaniu a hlavne kradnúť, tak ako to robili všetci. Potom som sa vydala za celkom iného človeka, ktorého som neľúbila tak ako svojho spolužiaka. Mama nám kúpila byt. Nebola som šťastná. Chcela som skoncovať so životom. Rozviedla som sa. Byt ostal mne. Byt ostal mne, tak ako to mama zariadila. Potom si mama našla priateľa. Pýtala sa ma, či má ostať so mnou alebo či sa má vydať. Nechcela som jej brániť. Mne sa striedali depresívne obdobia s mániami.. Dali ma na liečenie na psychiatriu. Keď som mala tridsať rokov dali ma do Veľkého Bielu na liečenie. Bolo to tam strašné. Samé choré ženy, bili sa, hádali, závideli si. Ponižovali nás tam. Nebola tam perspektíva. Nevedela som, čo bude. Bola som tam zavretá, keď som mala prežívať najlepšie roky svojho života. Ja som si ani nemyslela, že príde k takej zmene, k akej prišlo, keď prišli lieky zo Západu. Umožnili mi liečbu. Teraz som rada, že som tu v Domove sociálnych služieb. Mám príjemnú spolubývajúcu aj personál je prívetivý. Mám rada, keď môžem ísť na vychádzku alebo do kostola. Nerada spomínam na to, čo som prežila. Bolo to skutočne ťažké. Nezvyknem sa zapájať do spoločných činností s ostatnými klientmi zariadenia. Chodievam len každú stredu na komunitu. Necítim sa dobre, keď je hluk a väčšie množstvo ľudí. Ruší ma to a nemôžem sa sústrediť na vyšívanie alebo čítanie kníh. Keď mám potrebu alebo lepší deň, tak prídem aj do spoločenskej miestnosti a pýtam sa ostatných klientov ako sa majú a snažím sa im pomôcť, ak to potrebujú a povedia mi to. Keď sa s niekým prvýkrát stretnem, zvyknem byť opatrnejšia a trvá mi dlhší čas kým si získa moju dôveru. 1.2 Zážitok klientky so zariadením V našom zariadení som štrnásty rok. Za tú dobu sme všetci zažili i dobré i zlé. Ja som si dlho zvykala na život v zariadení. Lebo v porovnaní s ústavom, v ktorom som bola predtým 10 rokov, ktorý sa podobal na peklo, bolo toto zariadenie iné. Vykryštalizovalo sa to za tých 14 rokov do takej podoby, že môžem povedať, že som si zvykla, že sa inak cítim ako pred 15 rokmi alebo 20 rokmi. Čo so mnou najviac pohlo a obrátilo môj život k lepšiemu, je fakt, že moja viera v Boha sa upevnila a veľmi zmenila môj hodnotový rebríček priorít. Bola som veriaca aj predtým, ale prišiel zlom, keď som na tri roky zavrhla úplne vieru v Boha a cirkev, a myslela som, že všetko dokážem sama. Moja pýcha a egoizmus sa zlomili na Vianoce, keď som videla prázdnotu, nezmyselnosť varenia, pečenia, upratovania a šedivosť, ktorá prichádza, keď chýba duchovno. Bola som skoro zúfalá. Utekala som do kostola, vyspovedala som sa a prijala Ježiša Krista vo Sviatosti Oltárnej. A potom som pomaly išla po ceste viery a Evanjelia. Je to ťažké, ale len jedine to mi dáva zmysel života a jeho naplnenie. So spolubývajúcou Gitkou sa modlíme ruženec ráno a poobede korunky milosrdenstva. S Magduškou chodíme do kostola, čítam náboženskú literatúru. Svetská literatúra ma už tak nezaujme. Tento zlom vo svojom živote pokladám za najdôležitejší vôbec. Osamelosť sa zmenila na príjemnú samotu, ktorú si vychutnávam, lebo vtedy najviac cítim prítomnosť Boha. Verím v silu modlitby, ktorá mení veľa vecí okolo nás aj v nás. A vidím zmeny nielen veľké, ale aj malé, ktoré sú tiež dôležité. Toto všetko ma napĺňa pokojom a radosťou a viem, že riešením všetkých problémov je Kristus. Som rada, že žijem tu, som vďačná za všetko, čo mi dáva, a snažím sa zmeniť moje zlé stránky duše. Vďaka Bohu, ktorý jediný mi dáva istotu. Dennodenne sa modlím sama aj s ďalšími klientkami, pretože vtedy má modlenie väčší zmysel, keď sa modlíme viaceré. 2.2 Ako nám naratívna medicína pomohla lepšie vykonávať dennú prácu s klientom, byť s ním v lepšom kontakte V našej práci s klientkou pani Gabikou k nej pristupujeme individuálne. Počas toho ako s ňou vedieme rozhovory, jej nechávame priestor na vyjadrenie jej názoru a noviniek, s ktorými sa chce s nami podeliť. Aktívne ju počúvame, aby sme jej porozumeli, akceptovali ju, povzbudzovali v ďalšom rozprávaní o sebe a o pre ňu podstatných udalostí z jej života. Pani Gabika si prostredníctvom hlbšieho vlastného poznania, vie lepšie vysvetliť svoje správanie a na základe skúsenosti s ňou jej interpretujeme náš náhľad na situáciu, čo jej umožňuje vidieť svoju situáciu z inej strany. Po každom stretnutí s pani Gabikou zapisujeme informácie získané rozhovorom, aby sme hľadali vhodné spôsoby intervencií pri ďalšej práci. Takisto s určitými udalosťami oboznamujeme ďalších kolegov, aby bola pani Gabike ponúknutá adekvátna starostlivosť, ktorú v danej situácii potrebuje. Už vyše roka je pani Gabika v stabilizovanej polohe, darí sa jej zvládať i riešiť vnútorné i vonkajšie konflikty a ako sama inými slovami vyjadrila, v súčasnosti s pomocou personálu Domova sociálnych služieb žije pokojný a harmonický život.


Your comments are welcome.
Fill the form and click "Send message".

PASSWORD (*required)

NAME (*required)

COUNTRY (*required)

TYPOLOGY (*required)

Message